reklama

Máme možnosť ovplyvniť osud?

Vždy som si vravela že nie som fatalista ale realista. Vecí sa nedejú sami od seba, že náš osud nám nie je daný.Život predsa žijeme sami a v konečnom dôsledku sme zaň do určitej miery aj zodpovedný a môžeme ho ovplyvniť. Veď máme slobodnú vôľu a hlavne rozum, zdravé uvažovanie ktoré nás odlišuje od iných tvorov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nedávno som počula jedného známeho povedať "Najprv musíš prejsť, skaly , aby si vedela ísť po rovnej ceste."Mám pocit, že som prešla Alpy.Potkla sa o všetky kamene na ceste, a znovu a znovu vstávala hore.Možno sa človek naozaj musí poučiť na vlastných chybách,vedieť stáť nohami pevne na zemi a v konečnom dôsledku uvedomiť si čo vlastne od života chce.Mne osud uštedril dobrú skúsenosť.Prajem ju v dobrom každému z Vás.Snáď by ľudia po mojej skúsenosti konečne prestali plakať ako im je zle a vážili si aj to negatívne čo ich v živote stretlo.Lebo len to ma posunulo ďaľej.Hneď po vysokej škole som nastúpila do nového zamestnania.Tešila som sa aká som šikovná, že som sa hneď zamestnala.Na rozdiel od niektorých spolužiakov z ročníka som mala skutočné šťastie.Bohužial nie v oblasti ktorú som vyštudovala, ale práca ako práca,nie?Všetko by bolo ideálne ... nebyť toho, že som tam vôbec nastúpila.Na všetko som sa sťažovala.Na plat ( minimálna mzda ),na prácu ( nenapĺňala ma ),na šéfov ( pre ktorých sme boli viac handry ako zamestnanci ), na to ako mám na viac ( s vysokou školou som robila asistentku ) a mnoho ďalších.Naivka, čo som si myslela, že skončím VŠ a hneď bez praxe budem robiť manažérku? Tak ako som sa menila ja, menil sa aj môj partner.Teda,menil sa jeho pohľad na mňa.Celá rodina toho mala plné zuby a všetci mi vraveli nech proste odídem.Zmenila som sa, aj keď som nechcela.Bola som nervózna, nepríjemná, negatívna, frustrovaná z ponižovania v práci a hlavne neschopná urobiť nič pre to aby sa to zmenilo.Ako absolventka VŠ som sa bála,že si nenájdem iné zamestnanie a upadala som čoraz do väčšej apatie a sebaničenia.Pamatám si na to ako do mňa jednostaj hustili - "Veď si v skúšobnej dobe, proste odíď."Bola som ako prikovaná.Ako keby som stratila zvyšky úcty k sebe samej.Dnes som si istá, že keby tam zostanem dlhšie minimálne skončím na psychiatrii.Začala som mať problémy psychosomatického pôvodu...akési čudesné fľaky na dekolte, ktoré sa mi objavovali vďaka stresu, ktorý som denno denne zažívala.Pracovala som u súkromníkov.Zbohatlíkov,ktorí sa po prevrate dostali ku korytu a boli jednými z tých ktorí už v tom čase pochopili čo ako robiť a hlavne pochopili o čom tom to celé je.Dnes viem, že nemenovaní páni podnikatelia majú roky záľubu v zamesnávaní ľudí na tri mesiace a následnom prepúšaní.Takisto majú záľubu v platení minimálnej mzdy zabúdajúc pri tom, že existuje 6 stupňov minimálnej mzdy ktorá je závislá od druhu a špecifikácie pracovnej náplne ako je napríklad aj hmotná zodpovenosť.Bohužial toto je však celoslovenský problém a netýka sa len podnikateľov v automobilovom priemysle.Pre upresnenie pracovala som ako asistentka predaja v autosalóne a mala som rovnakú minimálnu mzdu ako upratovačka a kolegovia predajcovia.Viem, že niekomu takýto systém odmeňovania vyhovuje. Podstatné je to, že páni podnikalia mi sľubovali variabilné odmeňovanie závislé od množstva a obratu zo zmlúv ktoré urobím.Uvedomujem si daňové zaťaženie na podnikateľov v dnešnej ekonomike a netvrdím, že to nemajú aj oni ťažké.Ale rovnakým spôsobom odmeňovať človeka ktorý umýva dlážku, môže byť teoreticky úplný analfabet a človeka ktorý spisuje lízingové a poistné zmluvy na autá,preberá finančnú hotovosť, má vysokú školu...to je a bola aj na mňa dosť silná káva.Napriek každodennému ponižovaniu v priamom prenose od majiteľov, nadávaniu a bezdovodnému kričaniu ...nebola som schopná odísť.Dnes si v duchu nadávam a nechápem ako som mohla byť taká hlúpa.Ja som za tie tri mesiace stratila všetku sebaúctu a schopnosť asertívneho správania, zdravého sebavedomia a slušnej dávku drzosti.Nebola som schopná si zbaliť všetky veci a povedať."Zbohom!."Prišli Vianoce a ja som si zobrala dovolenku. Popriali sme si navzájom všetko dobré a odišli na sviatky v domnení že v januári prechádzam skúšobnou dobou a pokračujem.Po sviatkoch som sa však vrátila domov a v schránke ma čakal list.Výpoveď...v skúšobnej dobe.Bez udania dôvodu.Došlo to ako z čistého neba, neohlásene...akurát v čas.V čas na to aby som sa pozrela do zrkadla a zozbierala zbytok hrdosti čo vo mne ešte zostal. Včas na záchranu mňa, môjho vzťahu,rodinného života a možno aj viac.Dnes verím, že veci okolo nás sa nedejú sami od seba.Viem však i to,že každý z nás by mal byť schopný svoj život žiť a vedieť sa správne a včas rozhodnúť.A tým ktorí to nie sú schopní alebo nemajú na to síl, treba pomôcť.Možno i tak, že ich necháme padnúť na dno,... keď si teda nedajú povedať.Veď nie nadarmo sa hovorí...človek musí padnúť na dno, preto aby sa dostal hore a vedel sa nadýchnuť.Verte či nie, ten nádych stál za to.

Jana Torzewská

Jana Torzewská

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu